Matúš Zajac: Bol som tam, kde neboli iní

„Fotografie, ktoré sa na prvý pohľad môžu zdať zinscenované, mi poskytol život tou  najkonkrétnejšou cestou – bol som tam, kde neboli iní, a videl som to, čo iní nevidia.“
                                         Matúš Zajac

Matúš Zajac (1971) patrí k medzinárodne renomovaným autorom dokumentárnej fotografie a sociálneho dokumentu, ktorému sa venuje už viac ako tri desaťročia. V centre jeho pozornosti stojí človek v autenticite jeho prežívania bežných aj hraničných životných situácií. Zaujímajú ho ľudia z komunít na okraji, ktorí nám prostredníctvom fotografických obrazov kladú otázky a nastavujú zrkadlo nášmu vnímaniu sveta. Sú to komunity spojené so životným štýlom a subkultúrou, s netradičnými profesiami, no najväčšiu pozornosť venuje sociálne vylúčeným komunitám. Fotografie sú hĺbkovou sondou do individuálnych životných príbehov a spoločenstiev, ktoré autor dlhodobo, niekedy celé roky navštevuje a postupne sa stáva ich neviditeľnou súčasťou.
     Na výstave sú prezentované štyri fotografické eseje, približujúce ľudí s handicapom (Vzdialená blízkosť), rómske komunity (Gypsies) a príbeh Petry, ktorá sa venuje kanisterapii (Od osobnej tragédie k pomoci druhým). Vizuálne presvedčivo zaznamenávané vzťahy vníma autor cez svoje ľudské postoje a empatické videnie, ako formu skrytého autoportrétu. Žáner, ktorému sa v minulosti vyhýbal, v jeho aktuálnej tvorbe dominuje a patrí k vrcholom jeho tvorby. ─ Neplánovane a paradoxne, počas ťažkej choroby, začal opakovane zaznamenávať vlastné prežívanie na tenkej hranici života a smrti, počas liečby chemoterapiou. Štvrtý prezentovaný denníkový cyklus Zlom je popri existenciálnych a hlboko intímnych a necenzurovaných výpovediach autora zároveň citlivým rodinným portrétom. Zaznamenáva členov rodiny, mamu, spisovateľku Altu Vášovú, otca, literárneho vedca Petra Zajaca a brata, dvojičku Mareka, ktorý roky trpí ťažkou psychickou chorobou a Matúš je jeho oporou.
     Nie každá fotografia má schopnosť zasiahnuť nás rovnako. Zvlášť v dobe, ktorá je rýchlymi vizuálnymi podnetmi presýtená, nás statické obrazy nechávajú často ľahostajnými. Fotografie Matúša Zajaca nám umožňujú vstúpiť do jednotlivých komunít, kde by sme sa inak nedostali, aj do súkromia autora. Aj keď z bezpečnej vzdialenosti, keďže riziko priamej konfrontácie za nás podstúpil autor sám. To, čím na nás konkrétna fotografia zapôsobí, často súvisí s naším vlastným životným príbehom, skúsenosťami, spomienkami. Roland Barthes túto ťažko definovateľnú príťažlivosť skrytú vo fotografii pomenoval ako punctum – akýsi  nebadaný detail, ktorý nás dokáže zasiahnuť natoľko, že zanechá nezmazateľnú stopu a prehovorí k nám osobitým spôsobom. 
                                         Daniela Čarná

Matúš Zajac (1971) je fotograf, pedagóg, kurátor. Fotografiu začal študovať

na FAMU v Prahe (1996), umelecké vzdelanie ukončil na VŠVU v Bratislave (2003). Vo svojej tvorbe vedome prepája sociálny dokument s umeleckým a psychologickým

kontextom. Je známy dlhodobými sociálnymi projektmi, v ktorých skúma rôzne subkultúry. Jeho expresívny vizuálny jazyk umožňuje pozorovateľovi preniknúť do vnútra fotografovaných subjektov. Okrem dokumentárnej tvorby sa venuje najmä portrétnej fotografii. Získal ocenenia v Best of Photojournalism, je držiteľom Zlatého oka a Ceny Oľgy Havlovej na Czech Press Photo. Získal niekoľko ocenení Slovak Press Photo,

ako aj Novinársku cenu. Bol nominovaný do výberu dlhodobých projektov World Press Photo 2024 a stal sa finalistom Lens Culture Black & White Awards 2024. Pôsobil ako pedagóg na Katedre žurnalistiky Katolickej univerzity v Ružomberku a na Filozofickej fakulte Univerzity Komenskeho v Bratislave, ako aj na Fakulte masmedii Paneurópskej vysokej školy. Vydal päť autorských fotografických kníh – Podoby viery (2011), OUT (2014), IN (2020), Distant Proximity (2024) a ZloM (2025).