Klaudia Kosziba/Nacre

Metaforický názov výstavy pochádza z francúzskeho slova „nacre“ a označuje druh mäkkýša alebo perleť. Odkazuje na aktuálnu sériu malieb Nacre (2025 – 2026), kde Klaudia Kosziba (1971), pracuje s fenoménom irizácie. Zbiera mušle sladkovodných slávok na brehu rieky Váh a zaujala ju ich schopnosť vytvárať odlesky dúhových farieb. Tento efemérny jav závisí od uhľa dopadu svetla a vlastnosti vnútorného povrchu mušlí odrážať prchavé svetelno-farebné efekty. V rámci série Klaudia Kosziba skúma rad problémov – počnúc premenlivosťou pominuteľných svetelno-farebných zábleskov, úsilím uchopiť neuchopiteľné – po transformáciu mnohoznačných významov a aktualizáciu typu „zátišia“ vanitas.      

Vynárajú sa pritom symbolické významy z dejín umenia spojené s mušľou, perlou (ako ženskými symbolmi) a irizáciou – a úzke väzby medzi telesným a duchovným. V sérii Klaudia Kosziba vstupuje do mediálneho medzipriestoru medzi abstrakciou a realizmom. V abstraktných maľbách sa inšpiruje fotografickými predlohami, ktoré zohrávajú len orientačný význam. Po dlhom čase dominancie tmavej monochrómnej farebnosti sa jej maľby rozjasňujú a zažiari v nich svetlo. Na plátnach sa odohrávajú maliarske udalosti, pričom obrazy tvoria zväčšené ekvivalenty vnútrajška mušle. Podobnosť naznačuje maliarka použitím neiluzívnych nástrojov – spájaním maľby s prácou textúrami. Vytvára priestor pre experimenty rôznymi maliarskymi prístupmi, farebnosťou, textúrami, zväčšenými detailmi. Tmavé či svetlé obrazy – pripomínajú raz pôvodné tmavé prostredie vnútra mušle – podmienky archetypálneho chaosu, inokedy zas explóziu svetla po jej roztvorení. Zaznieva v nich memento mori i vanitas, „výkrik prírody“ i tichá permanentná demonštrácia pominuteľnosti. Na obrazoch sa odvíja proces životného príbehu mušle, na rôznych úrovniach metamorfózy. Celou sériou hýbe citlivé balansovanie medzi telesnosťou a duchovnom, povrchom a hĺbkou, krásou a drsnosťou, životom a smrťou, v ktorom dochádza k prekračovaniu mediálnych a významových hraníc. Každý obraz je vizuálnou metaforou, hádankou i riešením – nahliadnutím do neznámeho sveta závratného nekonečna, tajomstiev prírody a mýtu krásy. Podľa slov autorky, dochádza tu ku „skúmaniu zmyslu ženskosti“.     

 

Klaudia Kosziba (1971, Šaľa) študovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1990 – 1996, prof. Ján Berger). Pôsobila na Katedre dizajnu nábytku a drevárskych výrobkov vo Zvolene (1997 – 2006), na Katedre maľby na Fakulte výtvarných umení v Banskej Bystrici (2002 – 2006) a od roku 2008 vedie Ateliér mal+by na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.

Vystavuje doma i v zahraničí. Výber z individuálnych výstav: Insomnia, VZP, Praha, 2008,  Žena cez palubu! Galéria umenia, Nové Zámky, 2008; Symptom – premiere, Galerie Brick, Viedeň, 2012; Opakovanie. Nová látka, Liptovská galéria P.M. Bohúňa, Liptovský Mikuláš, 2016; Popol a síra, Krokus, Bratislava, 2018; After Virtue, Rare ex Hit, Bratislava, 2022, Svätenie húb, Galéria 19, Bratislava, 2023, Pred premenou, Galéria mesta Bratislavy, Bratislava, 2023, Ostinato, Kysucká galéria, Oščadnica, 2024, Thermal, Galeria Station, Bratislava, 2025.

Výber z kolektívnych výstav: Das Spiel, fiktívny dialóg s Wittgensteinom, Haus Wittgenstein, Viedeň, 1996, 3 Slowakische Künstlerinnen in GEDOK, Karlsruhe, 2004, Prievan v súčasnej slovenskej maľbe, Štátna galéria, Banská Bystrica, 2005; Gallery Millenárium, Budapest, 2008; Transcom.HU, Vermesova vila, Dunajská Streda, 2011; 8 žien, Galerie Sladovna, Písek, 2012; Guest room, Reök palota, Szeged, 2012; Nie som tu, som v Arkádii, Nitrianska galéria, Nitra, 2017; Parallel Vienna 2021, Galerie Michael Bella, Viedeň, 2021; Láska, dom Vanek, Bratislava, 2025.

 

Realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.