Ignác Viktorin Raab — Svätá Cecília
Ignác Viktorin Raab, Svätá Cecília, pravdepodobne po 1773, 73 x 56 cm, olej na plátne
Ignác Viktorin Raab (1715 – 1787) je český maliar neskorého baroka a rokoka, jezuita, ktorý je autorom početných oltárnych obrazov. Pre pražské Clementinum vytvoril 21 malieb zo života sv. Alojza Gonzagu a ďalších 26 s výjavmi zo života sv. Stanislava Kostku. Aj ďalšie pražské kostoly sa pýšia jeho dielami, napríklad Kostol sv. Ignáca z Loyoly v Novom Meste, kde sa nachádza jeho oltárny obraz sv. Borgiáša a sv. Libora, alebo Kostol sv. Mikuláša na Malej Strane, kde zas môžeme obdivovať oltárne obrazy sv. Ignáca, sv. Alojza, sv. Jána Nepomuckého a sv. Kataríny. Okrem Prahy sa jeho diela nachádzajú tiež v Opave, Klatovách a inde.
Po zrušení jezuitského rádu v roku 1773 Ignác Viktorin Raab našiel útočisko medzi cisterciátmi na Velehrade. Keď bol reformami Jozefa II. v roku 1784 zrušený aj tento kláštor, usadil sa sedemdesiatročný majster na Velehrade, kde sa naďalej živil maliarskym umením.
Svoje práce nikdy nesignoval, pretože bol presvedčený, že ich pravým a jediným autorom je Boh. Nemožno tvrdiť, že by tento jezuita nemaľoval s oduševnením, no podrobnejší pohľad na jeho tvorbu neraz prezrádza rutinu. Príkladom môže byť aj komorná maľba v zbierke Galérie umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch. Sv. Cecília, ktorá je jediným dielom Ignáca Viktorina Raaba vo fondoch slovenských galérií, opakuje pohyb hlavou či odev ako sv. Apolónia v Moravskej galérii v Brne. Kým Apolónia drží v rukách veľké kovové kliešte s vytrhnutým zubom, sv. Cecília načúva slovám anjela, ktorý ju vyrušil pri čítaní posvätných textov. Že sv. Cecília je patrónkou hudobníkov a cirkevnej hudby, maliar naznačil píšťalami malého prenosného organu, ktoré sa
vynárajú z prítmia v pozadí obrazu. Hudobní skladatelia na počesť svojej ochrankyne komponovali chórové diela, z nich pravdepodobne najznámejšie sú ódy (tzv. Cäcilienode) Georga Friedricha Händela.
Martin Šugár