Remigius Adrianus van Haanen — Deň a Noc

Remigius Adrianus van Haanen (1812 – 1894) ?, Deň, okolo 1860, 64 x 79 cm, olej na plátne

Remigius Adrianus van Haanen (1812 – 1894) ?, Noc, okolo 1860, 64 x 79 cm, olej na plátne

Dvojica romantických krajinomalieb Deň a Noc tvoria pendanty, dvojicu malieb, ktoré mali zdobiť interiér domácnosti, visiac na stene jeden vedľa druhého – Noc vľavo a Deň vpravo. Stromy na okraji malieb akoby prerastali z jedného plátna na druhé. Spája ich motív rieky. Raz preteká popod vysoký vrch s ruinou hradu osvetľovanou lúčmi vychádzajúceho slnka, potom obmýva brehy skalného masívu, vynárajúceho sa z temnoty noci, obliaty strieborným svetlom mesačného svitu. Tu rozpoznať malú skupinku ľudí učupenú okolo plameňov žiarivej vatry, tam siluety rybárov stojacich pred pomaly tečúcou vodnou hladinou. Ide o motívy, ktoré pomerne často nachádzame v romantickom maliarstve, sformovanom ako určitú opozíciu voči racionalizácii a osvietenstvu, naplnenú zasneným sprítomňovaním si zidealizovanej gotiky či sveta rozprávok a ság.

Nemecká umenoveda používa termín Nachtstück ako označenie špecifického žánru takej nočnej krajiny, keď sa stáva metaforou nepokojných stavov duše. Dvojicu malieb Deň a Noc môžeme nájsť v stálej expozícii Galérie umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch označené ako dielo Remigia Adriana van Haanena (nar. 1812 v holandskom Oosterhout – zom. 1894 počas pobytu v rakúskych kúpeľoch Bad Aussee). Tento Holanďan pochádzal z rodiny reštaurátora, obchodníka s umením a maliara žánrových obrázkov Casparisa Haanena. Ako študent maliarstva precestoval Európu, kým sa v roku 1842 neusadil v Rakúsko-uhorskej monarchii. Býval vo Viedni na Schellinggasse 1. Knieža Eszterházy si ho najal, aby usporiadal a skatalogizoval jeho umeleckú zbierku v Budapešti. Van Haanenove diela sú predmetom zberateľstva a mnohé z nich môžeme nájsť v ponukách aukčných spoločností. Jedným z atribútov určujúcich originalitu jeho malieb, je autorská signatúra, ktorá však na maľbách v zbierke galérie chýba. Preto je namieste vyjadrovať sa o nich ako o dielach Remigia Adriana van Haanena s veľkou opatrnosťou.

Romantizmus v hudbe na rozdiel s dejinami maliarstva sleduje odlišnú periodicitu. V roku 1828 vo Viedni, v štvrti Wieden, zomrel rakúsky skladateľ Franz Schubert, rok pred ním Beethoven, o dva roky skôr nemecký skladateľ Carl Maria von Webers, všetci výrazní predstavitelia hudobného klasicizmu, ktorého centrom bola práve Viedeň. Harmónia, farba tónov, ponorenie sa do pretrvávajúcich nálad, ktoré zasahujú vnútorný svet človeka, hľadanie ideálneho sveta sú najcharakteristickejšie črty romantizmu spoločné pre hudbu i maliarstvo.

Martin Šugár